Největší slovenský festival netřeba dlouze představovat. Pohoda loni proběhla in the air, vysílalo se z trenčínského letiště a přidali se mnozí další hudebníci z několika zemí světa. Také letos pořadatelé okolo Michala Kaščáka dlouho věřili, že se Pohoda vrátí na zem. Pohoda on the Ground, mezistupeň mezi streamovanou a tradiční Pohodou, byla sérií jednodenních akcí s omezenou kapacitou, jejímž leitmotivem byla podpora domácí klubové scény a část jejíhož programu kurátorovaly kluby 69, Bombura, Collosseum, Diera do sveta, Fuga, Hájovňa, Hangár, Stromoradie, WAX a Záhrada.
S Michalem mluvíme o pořádání festivalu v době pandemie, vyhlídkách do budoucnosti, jeho vlastní tvorbě i focusu Eurosonicu na Česko/Slovensko.
Na loňskou Pohodu ve vzduchu navázala Pohoda na zemi. Co jste se při online ročníku naučili a chcete přenést do budoucna?
Pohoda in the Air nebola len online verziou Pohody, chápali sme ju aj ako inštaláciu a hru s priestorom. Z tohto pohľadu nám vyšla, rovnako samotný stream mal vynikajúcu sledovanosť a vzniklo niekoľko pamätných videí, napríklad nádherný koncert Milana Lasicu s Dorotou Nvotovou na prázdnej letiskovej dráhe. Som rád, že sme aj v roku 2020 ponechali silno zastúpený Visual stage, formu silných performancí a inštalácií sme rozvíjali aj na Pohoda on the Ground.
Tiež sme sa na základe skúseností z online verzie rozhodli dať väčší dôraz na streaming, pred rokom 2020 sme ho považovali len za doplnkovú službu tým, čo nemôžu na festival prísť, teraz ho chápeme ako silnú súčasť komunikácie. Pokračujeme v spolupráci s tímom, ktorý pokryl väčšinu prenosov v roku 2020 a myslím, že aj v tomto roku sme priniesli silný obsah na net.
Zásadné bolo, že sme oba roky niečo robili, že sme niečo tvorili a nerezignovali sme, že sa tím držal pokope, že sme udržali spoluprácu s našimi externistami a aspoň s časťou dodávateľov. Úplne najdôležitejšie je, že sme ostali v spojení s našimi návštevníkmi.Největšími hvězdami se letos měla stát tři výrazná vycházející britská jména. Co zapříčinilo, že nakonec nepřijely? Předpokládám, že je to dáno vývojem situace a o štěstí, ptám se ale třeba také proto, že Black Country, New Road mají vystoupit na Besedě.
Opatrenia sa stále menia. Začiatkom júla boli pravidlá v Británii nastavené tak, že umelci by po návrate museli ísť do karantény, a to si niektoré kapely nemohli dovoliť. Som rád, že sme v lineupe Pohody on the Ground napokon udržali dve britské skupiny, obe mám veľmi rád – Wooze a Dry Cleaning. Obe boli ochotné splniť náročné domáce podmienky, pomohli sme im v tom navýšením ponuky o náklady na karanténu a testovanie v UK. Black Midi a Black Country, New Road sme bleskovo nahradili skvelými Altin Gün a Shht.
Dodám, že chaos v opatreniach majú aj rozvinuté krajiny ako je Veľká Británia. Na jednej strane povolia desaťtisíce návštevníkov na futbale či aktuálne na festivaloch, ale smerom k EU nastavili extrémne prísne pravidlá. Mám pocit, že politika víťazí nad zdravým rozumom a Boris Johnson spolu s ostatnými bláznami, ktorí dostali Britániu z EU, si riešia svoje egotripy na úkor normálnej kultúrnej výmeny a normálnych vzťahov. Doplácajú na to všetci, to sa ale narcisom v politike vysvetľuje ťažko, máme s tým dobrú skúsenosť aj na Slovensku a v Čechách.
Držím palce všetkým nadchádzajúcim podujatiam, aby sa opatrenia riešili kultúrne a v prospech kultúry.
S kurátorovaním sme začali dávnejšie a považujem to za vynikajúce rozhodnutie. Iný pohľad festival obohacuje. Tento rok sme väčšinu programu nechali na kluboch, spolu vyberalo umelcov a umelkyne 11 klubov, my sme si ponechali len medzinárodný stage a časť programu v spolupráci s klubom T3 – kultúrny prostriedok.
Kluby považujem za základ hudobnej scény – ak nebude fungovať klubové zázemie, doplatia na to aj festivaly. Kluby fungujú celoročne, festival je záležitosťou jedného víkendu. Chceli sme to zdôrazniť a tiež vyjadriť spolupatričnosť v rámci hudby ako takej. Vyšlo to výborne. Určite budeme pokračovať tak, aby program tvorilo viacero ľudí.
Na začátku roku jste přišli s iniciativou Želáme Slovensku na zdravie. Co se v kultuře stalo na slovenské scéně dobrého, z čeho by se mohla vzít ta česká inspiraci?
Iniciatíva ostala bez záujmu, dôležité ale bolo, že vznikla. Podstatná časť scény jasne ukázala snahu pomôcť a postavila sa jednoznačne na stranu očkovania. Na českej scéne ma prekvapilo, koľko muzikantov sa pridalo k extrémistom a ku konšpirátorom.
Mám pocit, že okrem pár výnimiek sa na slovenskej scéne podarilo udržať umelcov v rovine zdravého úsudku. Tlak na kultúru je obrovský a obával som sa, že vyvolá blbé reakcie. To sa dialo výrazne viac na českej scéne ako u nás. Máte šťastie na Davida Kollera či Michaela Kocába, na druhej strane máte veľkú smolu na Daniela Landu a jemu podobných ľudí na scéne. Ako vieme, vedia byť výrazne hlučnejší a aj keď sa tvária ako spasitelia a hlasné trúby pravdy, šírením nezmyslov vedia scéne i spoločnosti ako takej pomerne silno ubližovať.
Co tě naopak zaujalo v Česku či na české kulturní scéně?
Ukázalo sa, aké dôležité je mať funkčné asociácie. FESTAS výrazne pomohol festivalovej scéne v Česku, a to v čase, kedy sme my o akýchkoľvek riešeniach ani nechyrovali.
Před pár lety se největší evropský showcaseový festival Eurosonic zaměřil na českou a slovenskou scénu. Jaký mělo z dlouhodobého hlediska dopad toto zaměření na slovenské hudebníky? Jak zpětně hodnotíš spolupráci s Českem?
Spolupráca bola skvelá a dôležitá. Podarilo sa nám urobiť pamätný rok, doteraz sme dávaní za vzor ako v prezentácii scény postupovať. Dlhodobý medzinárodný dopad zistíme neskôr, niekoľko umelcov sa už dostalo na iné festivaly alebo začali hrať v zahraničí. Nedá sa očakávať rýchly zázrak, také jednoduché to nie je, ale akcia mala jednoznačne zmysel. Napríklad aj taká drobnosť – kým dovtedy na ESNS slovenské kapely hrali len výnimočne a veľa rokov tam nebol od nás nikto, po focuse bolo Slovensko zastúpené vždy, dostali sme sa do zorného uhla dramaturgov tohto festivalu.
Za úspech považujem aj to, že sa scéna na Slovensku spoznala a verím, že je navzájom prajnejšia. Naša časť výpravy spala spolu na jednoduchých lodiach, diali sa tam úžasné veci – od divokých nočných pitiek po intelektuálne rozhovory. Aj skupina Drť, v ktorej spievam, vznikla počas nočnej párty v Groningene, kde sa dali dokopy Miro Tóth s Marekom Buranovským a neskôr so mnou.
Vidieť kapelu naživo je najlepšie, ale nejde to vždy. Online diskusií a festivalov som sa zúčastňoval málo, nie som fanúšik televízie… Baví ma živá kultúra, kluby, koncerty, festivaly, stretnutia pod pódiom, na bare či na festivalovej lúke. Aj po koncertoch mojich kapiel sa niekedy na akcii zabudnem a domov prídem o deň dva neskôr… Aj počas online festivalov som objavil skvelé veci, napríklad Pódium, priamočiaru punkovú kapelu z Valencie.
Pohoda in the Air, Pohoda on the Ground a Pohoda 2022. Zvažujete vedle svých běžných koncertů jako je např. Koncert pre Martinu a Jána za příznivé situace pořádat také další události typu „menší Pohoda”?
Áno. Určite pripravíme Koncert pre všímavých 17. novembra v Bratislave, festival pre ľudí bez domova Doma dobre, chceli by sme sa vrátiť aj k Pohoda Indoor Camping festivalu na trenčianskom výstavisku. Začali sme aktívnu spoluprácu s projektom EHMK 2022 – Trenčín sa dostal do slovenského finále a ak získa titul, čaká nás pomerne dobrodružná umelecká cesta v tvorbe hudobnej časti programu. K tomu všetkému snívam o klube, snáď sa mi to raz podarí.
Co vnímáš jako předpoklad toho, že Pohodu bude opět moci navštívit až třicet tisíc lidí?
Očkovanie. Obdivujem vedeckú komunitu, ako rýchlo vedela vyvinúť vakcíny. Verím, že sme na dobrej ceste. Tak, ako sme sa očkovali ako deti úplne prirodzene a zvíťazili sme vďaka tomu nad mnohými chorobami, tak, ako dávame každý rok očkovať bez akýchkoľvek pochýb svoje psy (a nie sú z nich na počudovanie po opustení veterinára ovečky), tak by sme sa mali vedieť spoľahnúť na najlepší nástroj k návratu k otvorenej spoločnosti a podporovať očkovanie. Neviem sa dočkať toho, keď ožijú krmčy, bary, kluby a festivaly prirodzeným životom bez obmedzení a dištancovania sa. Každý, kto tomu chce úprimne pomôcť, by sa mal dať zaočkovať. A tým chrániť seba, svojich blízkych i tých, ktorí sa zaočkovať nemôžu. Očakávam dobré časy, po krízach prichádzajú dobré obdobia aj pre umenie.
Jak se to má dnes a mělo během karantény s tvou vlastní tvorbou?
Nič moc. Radšej tvorím pod tlakom, teraz sme získali akože čas, ale na povel to nejde. Skúšať a vymýšľať ma baví hlavne vtedy, keď sa dá očakávať živé hranie. Ale niektoré veci povznikali, pripravujeme druhú platňu Drte, druhú platňu VBPS, s Bez ladu a skladu sme naskúšali dvojhodinový program, s ktorým by sme chceli ísť po kluboch. Žiaľ, odchodom Milana Lasicu pravdepodobne končí zázrak menom Bolo nás jedenásť, skupina bez neho asi pokračovať nebude. Na Pohoda in the Air sme hrali po 17 rokov naživo s Neuropou, chcel by som pripraviť ďalší album a začať opäť hrať. To má ale čas, prvá platňa vznikla v roku 2000, a tak je jedno, či ďalšia bude o rok či o desať rokov. Napokon je toho celkom dosť, už sa neviem dočkať, kedy sa to rozbehne naozaj!
Pohoda in the Air, online z různých míst, 9.–12. 7. 20
Pohoda on the Ground, Trenčín – letiště, 7.–11. 7. 21
Pohoda, Trenčín – letiště, 7.–9. 7. 22