Vďaka financiám z nórskych finančných mechanizmov sa ku nám dostali umelci z krajiny, ktorá je popredu nielen, čo sa týka samotného financovania umenia, ale najmä jeho spoločenského uznania. Nórska hudobná scéna je rôznorodá, žánrovo pestro zastúpená a mnoho vydavateľstiev namiesto konkurenčného boja spolupracuje. Pesničkárka Jenny Hval ako keby nebola nikde zaradená. Napriek avantgardnému poňatiu hudby dosahuje slušnú odozvu s takými ťažkými témami, ako je emancipácia či zbližovanie mužského a ženského pohľadu na svet.
Jenny Hval, Bratislava – A4, 26. 4. 17foto: Libor GaliaAk spievate o menštruačnom cykle, tak to nemusí byť každému príjemné. Jenny to robí cez sugestívne videoklipy, no civilným prejavom, z ktorého nebehá mráz po chrbte. Koncentrácia publika narastala potom, čo zazneli v ústach predskokanky koncertu Tante Elze slová God is Underwater, coververzie od J. Hval. Prvé dva rady obsadili sediaci mladí ľudia. Z tmavého zátišia a za zvuku aktuálnej piesni The Great Undressing sa vynorila Jenny spolu s Markom McGuirom. Koncert naberal postupne na spáde, nechýbali mu silnejšie momenty, ale okamžite sa ukázala aj tá rozpoltenosť medzi tanečným charakterom piesní a ich meditatívnosťou.
Jenny Hval, Bratislava – A4, 26. 4. 17foto: Libor GaliaĽudia z predných radov vstali, aby začali tancovať, chceli sa viac hýbať, ale tie ponuré beaty im držali nohy prikované k zemi. O nórskej pesničkárke idú chýry, že inklinuje skôr k divadelnému svetu než iba k čistej hudbe. Škoda, že chýbala projekcia, minimálne sa mohla pripraviť aspoň nejaká vizualizácia, aj obyčajné prehrávanie videoklipov by atmosféru viac zveličilo. Takto sa Jenny snažila dať do popredia predovšetkým svoj ohybný hlas, ktorý bol raz vedúcou melódiou, inokedy zapadal do harmónií, dotváral celistvosť a vnikal do priestoru. No Jenny nakoniec priestor bratislavskej A4ky úplne neovládla. Zanechala sympatický, aj keď rozpačitý dojem. Niečo tomu skrátka chýbalo.
Jenny Hval, Bratislava – A4, 26. 4. 17foto: Libor Galia
