Nový Babylon, Filharmonie Brno, Besední dům, 24. 10. 14 Nový Babylon, Filharmonie Brno, Besední dům, 24. 10. 14 Facebook.com/Filharmonie Brno

Nový Babylon v Brne. Nemý film so Šostakovičovou hudbou podmanil publikum

Nový Babylon v Besednom dome v Brne nebol povestným „starým“ biblickým Babylonom, kde sa rozviazali ľuďom ústa v rôzne jazyky a prestali si rozumieť. Naopak spojenie filmu (spolupráca Univerzitného kina Scala) a hudby (Filharmonie Brno, dirigent Peter Vrábel), bolo výbušnou symbiózou a celý nemý film priviedol diváka i poslucháča zároveň v nemý úžas.

Pohnutá doba, pohnuté dejiny i osudy. Nový Babylon je dielom režisérov Trauberga a Kozinceva z roku 1929. Situácia v ruskom filme vtedajšej doby bola zaujímavá v mnoho smeroch.  Nový Babylon je produkt režisérov, ktorí boli príslušníkmi Továrne excentrického herca (Fabrika excentričeskogo akťjora - FEKS). V dobe plnej manifestov a počiatkov futuristických, dadaistických a hlukových manifestov, vzišiel aj od nich Manifest excentrizmu (1922). Presúvajúc sa po časovej priamke, predstavoval Nový Babylon film tzv. historicko – materialistickej tvorby. Debaty v 20. rokoch na ruskej pôde v oblasti umenia smerovali k praktickému využitiu estetických prostriedkov. Vo filme sa tak otvára niekoľko rovín. Potreba zachovania práve tejto spomínanej teórie, či grotesknosť v zmysle dopadu historických udalostí s ich následnou spotrebou, alebo videnie udalostí očami vtedajších mladých ľavicových režisérov.

Parížska komúna, jej predchádzajúca prusko – francúzska vojna. Film skrýva mnohé symboly a aktuálne dobové myšlienkové procesy tvorcov. Jedným z nich je východisko z myšlienok Marxa, kde samotní režiséri vypovedajú o sile pri inšpirovaní sa jeho spismi. Ako ideove tak aj štylisticky neboli ovplyvnení len Marxovým výrokom „Buržoázia vo Versailles tlieska pádu barikád“, ale ku stvárneniu sa dostali aj historické súvislosti postáv filmu s ich autentickými žijúcimi ľuďmi. Parížska komúna mala svoju životnosť len pár mesiacov a ako daň si vyžiadala mnohé životy revolucionárov. Lousie Michel bola skutočnou členkou parížskej komúny, dá sa predpokladať, že práve jej postava asociuje postavu Lousie v Novom Babylone, obchodnom dome predstavujúceho názov filmu. Mimochodom existencia Babylonu v Paríži okolo roku 1870 nie je vymyslená, existoval obchodný dom Moderný Babylon predstavujúci miesto stretnutia pestrej spoločnosti. Dej filmu ďalej smeruje k ďalšej postave: Jan, ktorý je však príslušníkom armády. Po peripetiách, rozhodnutiach a bojoch hľadá Lousie, ktorú namiesto v kaviarni nájde na cintoríne, kde mu je prisúdená lopata, aby jej vykopal hrob...

Jediným východiskom je tvorba originálnej hudby. Nemýlim sa Nový Babylon je jedným z prvých príkladov tejto praxe. „Keď som Babylon písal, úzkostlivo som dodržiaval zásadu ilustrovať každý záber. V  podstate som vždy vychádzal z hlavného motívu každej sekvencie. Hudba, ktorá je nesmierne príťažlivou, doplňujúcou, no aj nejako zvláštne latentnou formou, pri ktorej sa sústreďuje zrak na film, ale ona ho tajomne dopĺňa, dokresľuje a tvaruje.

Hudba, kde bolo pôvodne pred vtedajšou premiérou vystrihnutého zhruba 20 % materiálu, utrpela na následok rýchlych úprav a prispôsobovaní novej verzie a orchestrálnemu naštudovaniu pri premiére fiasko. Šostakovič sa nebránil použitiu mnohých známych citácií a odkazov na Offenbacha a francúzskych revolučných piesní. Tie sa objavia a zároveň rozplývajú v reťazec témy, ktorá už končí úplne ináč než začala a nedá sa teda povedať, či odkopírovala nejaký známy motív, ten bol totiž len počiatočným vykreslením známeho stereotypu. Filharmonie Brno s Petrom Vráblom bola vynikajúcim prostriedkom, kde sa snúbila forma priestoru, grotesky a odkazov v hudbe, ktorá prirodzene korešpondovala s viacznačným odkazom filmu. Nový Babylon skončil absurdne, avšak nie v rámci zaužívaných konvencií niektorých filmov odzrkadľujúcich dejovosť od začiatku až do konca v odhadnutia schopnej narácii.

Šostakovič je sám osobou plnou rozporov a rozpoloženia v ktorých sa ocital, pôsobia nekonvenčne, ironicky a poplatne dobe so skrytými domnienkami, čo sa asi v ňom odohrávalo. A to sa dá „vycítiť“ azda z jeho hudby.  Nežijeme však jeho dobu, tobôž nechápeme jeho život. Solomon Volkov jeho životopisca spomína „...Preto mnou otriaslo, keď sa pod maskou náhle objavila tvár – opatrná, podozieravá, ale predsa len tvár. Šostakovič hovoril v krátkych vetách, jednoducho formuloval, slová často opakoval. Boli to živé slová, živé scény. Pochopil som, že skladateľ sa už dávno neutešuje a neupokojuje tým, že všetko môže bez obáv a otvorene vysloviť svojou hudbou, a že slova sú zbytočné...“.

Nový Babylon, nemý film z roku 1929 s pôvodnou hudbou Dmitrija Šostakoviča (op. 18) spolupráca Filharmonie Brno s Univerzitním kinem Scala. Filharmonie Brno, dirigent Peter Vrábel, Brno - Besední dům, 24. 10. 14

Komentáře

vychází za podpory

Ministerstvo kultury ČR

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam, poskytování funkcí sociálních médií a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.